V dôsledku mimoriadneho prerušenia školského vyučovania v základných školách v školskom roku 2019/2020, spôsobeného pandémiou Covid-19, vznikli medzi jednotlivými žiakmi rozdiely vo vedomostiach, zručnostiach a kompetenciách.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR z toho dôvodu uzatvorilo memorandum o spolupráci s niekoľkými vysokoškolskými inštitúciami medzi ktorými ja aj naša fakulta (FSVaZ UKF). Hlavným cieľom spolupráce je poskytnutie pomoci a podpory žiakom základných škôl, ktorí mali obmedzený prístup ku vzdelávaniu počas mimoriadneho prerušenia školského vyučovania v školách v dôsledku pandémie a prispieť tak k zmierneniu možných negatívnych dopadov pandémie na budúcu vzdelávaciu dráhu žiakov.
Možnosť zapojiť sa dobrovoľnícky do programu doučovania žiakov v základných školách využila študentka Sociálnych služieb a poradenstva Ústavu romologických štúdií FSVaZ UKF, Viktória Zupková, ktorej sme položili zopár otázok.
Ako hodnotíte zámery memoranda a „projekt doučovania“?
V prvom rade, tento projekt hodnotím veľmi pozitívne, najmä v tejto ťažkej pandemickej situácii, ktorá sa odráža aj vo vzdelávaní. Dištančné vzdelávanie je spravidla nastavené tak, že je nevyhnutné pripojenie na internet a prístup k počítaču či inej technológii v podobe mobilu, tabletu, laptopu. Avšak nie všetky deti majú v rodinnom prostredí takéto vybavenie. Ide najmä o deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP), s ktorými som na základnej škole pracovala. Veľmi chýbal výklad z minulého roka, a tak sa im ťažko nabiehalo a spracovávalo nové učivo.
Ako sa Vás prijali na škole?
Som veľmi spokojná, prístup riaditeľa ZŠ, zástupkýň, všetkých pedagogických zamestnankýň bol maximálne profesionálny a naozaj veľmi milý. Slušne ma privítali, boli veľmi potešení tým, že sa našiel niekto, kto sa v tejto dobe nebojí chodiť do terénu. Odkonzultovali sme si na začiatku vzdelávacie potreby žiakov a pridelili mi šesť rómskych žiakov zo SZP na doučovanie najmä slovenského jazyka – písanie a čítanie. Z toho traja žiaci mali v tom čase veľmi slabú školskú dochádzku.
Ako Vás prijali žiaci a ako sa Vám s nimi pracuje?
Žiaci ma prijali veľmi pozitívne a naozaj som z toho mala nesmiernu radosť. Pevne verím, že tento projekt bude pokračovať a ja sa budem naďalej môcť angažovať v pomáhaní. Triedna učiteľka videla pokroky už po pár týždňoch a to najmä v dochádzke. Veľké pozitívum bolo, že keď sa v osade roznieslo, že k 3 žiakom chodí individuálne nejaká mladá pani učiteľka, aj ostatné 3 deti boli také zvedavé, že ich to donútilo začať chodiť do školy a plniť si svoju povinnú školskú dochádzku. Žiakov som sa snažila motivovať a pripravovala som si na každú hodinu s nimi nejaké materiály v podobe pracovných listov a podobne. Skúšali sme písať diktáty alebo sme čítali z čítanky.
O akých témach s Vami deti hovoria a potrebujú hovoriť mimo vzdelávacích tém?
Vo svojom voľnom čase som premýšľala, ako deťom spríjemniť hodiny. A tak som v decembrovom období, na Mikuláša, pripravila zábavné aktivity s mikulášskou tematikou. Tak isto v predvianočnom čase sme vyfarbovali makety vianočných stromčekov a Santa Clausa. Deťom sa tieto chvíle veľmi páčili.
Často sme sa rozprávali o ich obľúbených jedlách, keďže vždy sme mávali hodinu tesne pred tým, ako mali ísť na obed do školskej jedálne a zvykli spomenúť, že už sú hladní. Tak isto sa často tešili na to, čo ich mama doma varí, keď sa vrátia zo školy. Spomínali sme aj tradičné rómske jedlá a obohatili ma o to, ako sa robí špeciálna rómska praženica.
Radi rozprávali aj o svojich záľubách. Jedno dievča veľmi rado tancuje, mnohokrát mi po hodine aj ukazovala jej tanečné choreografie. Chlapci odpovedali zvyčajne len že si robievajú domáce úlohy a chodia von s kamarátmi. Zaujímavým zistením bolo, že deti dosť trápi, že im doma nemá kto pomáhať s domácimi úlohami.
Vnímate aj nejaký dlhodobý dopad kontaktu so žiakmi, ktorí majú sťažený prístup k vzdelávaniu počas pandémie?
V tomto čase je opäť výučba presunutá do online priestoru a brány základných škôl sú zatvorené, čiže momentálne nedoučujem. Avšak komunikujem s pani triednou učiteľkou detí a podelila sa so mnou o to, že dvaja zo šiestich žiakov sa začali pripájať na online hodiny prostredníctvom MS Teams, vypracovávajú si poctivo domáce úlohy, fotia ich a posielajú v plnom rozsahu. Ukazuje sa tu, že ak viemežiakov dostatočnemotivovať, otvoria sa cesty a možnosti k vzdelávaniu a takýto pokrok, ktorý sa odrazil na nich ma nesmierne teší a hreje pri srdci. Práve pre to, som veľmi rada a ďakujem, že som dostala možnosť zapojiť sa do takéhoto skvelého projektu Ministerstva školstva a vysokej školy, na ktorej študujem.
Viktórii ďakujeme za zdieľanie jej skúseností a postojov a želáme jej veľa radosti z pomáhania. Ak Vás jej postrehy inšpirovali, budeme radi, ak sa k dobrovoľníckej práci pripojíte!
Autorka:
PhDr. Miroslava Čerešníková, PhD.